Stropkovčan Tomáš Jenčo pomáha napredovať mladým futbalistom...

26.03.2015 08:20

„Futbal je môj život. Keď ho práve nehrám, tak ho aspoň sledujem.“

Futbal je hra považovaná za najkrajšiu na svete. Tento šport fascinuje, najmä chlapcov, už od útleho veku, snom mnohých je niečo v ňom dokázať. Aj v Stropkove máme veľa talentovaných futbalistov, jedným z nich je aj úspešný brankár, 26-ročný Tomáš Jenčo, ktorý momentálne pôsobí v klube MFK Lokomotíva Zvolen.

Kedy si sa začal venovať futbalu?
Futbal je súčasťou môjho života odkedy si spomínam. Venujem sa mu teda odmalička. Nikdy som však netúžil góly strieľať, práve naopak. Aj keď som nepatril k tým vyšším, vždy som stál v bráne.
Aké boli tvoje začiatky?
Začínal som v stropkovských prípravkách, odkiaľ som postupne prechádzal do vyšších kategórií. V napredovaní mi veľmi pomohlo trénovanie s mojim ocinom, ktorý ma naučil veľmi veľa.
Prečo si si vybral práve tento šport?
Futbal bol vždy môj sen. Dával som a stále mu dávam veľmi veľa, vracia sa mi pritom oveľa viac. Vždy ma táto hra fascinovala a neviem bez nej dlho vydržať. Ak futbal práve nehrám, tak ho aspoň sledujem.
Mal si po kom zdediť talent?
Určite. Ocino tiež hrával futbal a ako som už spomenul, veľa ma naučil a nesmierne mi pomohol.
Navštevoval si aj nejakú športovú základnú či strednú školu?
Doma v Stropkove som chodil do športovej triedy v základnej škole. Boli sme ozaj skvelá partia a ako tím sme dosiahli mnoho úspechov, na ktoré rád spomínam.
Mal si niekedy chvíle, keď si chcel s futbalom skončiť a venovať sa niečomu úplne inému?
Futbal prináša aj nepríjemné chvíle, ale doposiaľ som nad ukončením kariéry ešte nikdy neuvažoval. Tento šport sa dá na vyššej úrovni hrať len niekoľko rokov, preto ich treba naplno využiť. Snažím sa každý zápas hrať tak, ako keby bol môj posledný.
Kto je tvojim najväčším fanúšikom?
Tak to teda neviem. Moja rodina ma však vždy podporovala, podržala ma aj v najťažších chvíľach.
Zažil si počas svojej futbalovej kariéry aj nejaké veľké sklamanie?
Samozrejme, každý šport so sebou prináša úspechy aj sklamania. Každý chce byť víťaz, ale patria k tomu aj prehry. Každá z nich je pre mňa sklamaním. Takým veľkým bolo vypadnutie s Petržalkou z najvyššej súťaže.
Ako sa vyrovnávaš s prehratým zápasom?
Po zápase celkovo ťažko zaspávam a po prehratom dvojnásobne. V mysli si predstavujem konkrétne situácie a premýšľam, či som niečo nemohol spraviť lepšie. Snažím sa to ale čím skôr hodiť za hlavu, poučiť sa a dívať sa dopredu.
Čo ťa dokáže najviac namotivovať?
Vždy chcem vyhrať, to ma motivuje pred každým zápasom. Zúročiť celotýždňovú robotu a potešiť seba aj fanúšikov. Pocit po vyhratom zápase je na nezaplatenie. Dobrá hudba mi tiež dokáže pomôcť.
Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Väčšinu dňa trávim na ihrisku. Doobeda mám svoj tréning, poobede sa venujem malým futbalistom, snažím sa im pomáhať v napredovaní. Večer som rád, že si môžem ľahnúť a oddýchnuť.
Čo tvoje plány do budúcnosti?
Moje plány sú stále spojené s futbalom. Verím, že sa mu budem môcť ešte dlho venovať. Aktívne alebo aj ako tréner. Človek ale nikdy nevie, čo prinesie budúcnosť.
Čo by si odporučil mladým nádejným futbalistom?
Trpezlivosť, poctivosť a tvrdú prácu. Jedine to im prinesie úspech a s ním spojenú radosť, ktorá stojí za každú minútu driny na tréningu.
Prečo si sa rozhodol práve pre klub, v ktorom momentálne pôsobíš?
Zvolen si vlastne vybral mňa. Teším sa, že som súčasťou skvelého tímu, ktorý tu je.

Foto: Štefan Madaras