Porozprávali sme sa s ďalším odchovancom Stropkova. Predstavujeme vám Dominika Teraza.

Zdravím Dominik. Ako si spomínaš na začiatky futbalu a prostredia kde si začínal?

Pre mňa sú začiatky futbalu späté s každou trávnatou plochou na ulici Hrnčiarskej, kde sme sa ako partia stretávali a organizovali si rôzne zápasy. Po nástupe do školy som si postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami v Stropkove. V dorasteneckom veku som si prežil doteraz najkrajšie futbalové obdobie, s výbornou partiou a spoločnými úspechmi.

Kde viedli tvoje kroky po odchode zo Stropkova?

Po prijatí na vysokú školu v Bratislave som sa musel začať obzerať po novom klube. S pomocou rôznych ľudí, ktorí pracujú pri futbale už dlhšie obdobie som sa dostal postupne na skúšky do juniorky Slovana, či bratislavského Ružinova.

Ako prišiel tvoj prestup do klubu Dunajská Lužná?

Po jednom z prípravných zápasov v juniorke, v ktorom súperom bol práve tento klub, mi prišla konkrétna ponuka od prezidenta klubu, ktorú som prijal a dnes to už je 4,5- ročná spolupráca.

Pod vedením ktorého trénera si sa najviac naučil?

Každý tréner je špecifický a odovzdá hráčovi svoje skúsenosti, nové poznatky. Pri každom jednom som sa naučil niečo nové, za čo som im veľmi vďačný. V začiatkoch mi pomohol vybudovať pevné základy tréner Micheľ a Gombár, po ťažkom zranení v dorasteneckom veku som dostal veľkej podpory od trénera Lehockého, za čo som mu veľmi vďačný. V seniorskom veku som sa naučil profesionalizmu u trénera Vrabca. Najradšej ale spomínam na trénera Pariláka.

To že máš rád futbal, nasvedčuje aj to že nie len hráš, ale aj trénuješ v Petržalke U17. Ako si sa dostal k trénovaniu, kde začala tvoja trénerská kariéra? Porozprávaj nám niečo k tomu.

Možno zhoda náhod, nejaký osud, no hlavne vážne zranenie ma donútilo hľadať cesty, ako byť v kontakte s futbalom. Keďže som sa okamžite po prestupe do Dunajskej Lužnej zranil, videl som príležitosť v trénovaní prípravky v tomto klube. Tým, že mojím odborom na škole je trénerstvo v špecializácii futbal som tak spojil teóriu, ktorú som počúval na prednáškach v škole s praxou. Štyri roky som pracoval ako tréner v prípravkárskej kategórii, pričom v nedávnej dobe som prijal ponuku ako tréner U17 v novovzniknutom klube Petržalky.

Stíhaš trénovanie mládeže v Petržalke a zároveň aj svoje tréningy?

Tým, že trénovanie sa posunulo o nejakú úroveň vyššie, určite momentálne utrpí moja hráčska kariéra. Pravdepodobne budem musieť zmeniť aj klub, keďže z časového hľadiska nie je možné takto fungovať.

Aké sú tvoje plány a sny do budúcna?

Snom je určite mať pevné zdravie. Plánom je využiť všetky poznatky získané počas štúdia a pracovať v oblasti, ktorú som vyštudoval. Robiť v živote to, čo ma baví.