Ahoj Milan. Najprv sa ťa opýtame na tvoje začiatky. Ako si spomínaš na pôsobenie v MŠK Stropkov?
Celú mládežnícku kariéru som strávil doma v Stropkove, kde som dostal od všetkých trénerov pod
ktorými som hrával veľmi dobré základy do futbalu, ktoré môžem teraz rozvíjať. Vo všetkých
mužstvách v ktorých som pôsobil sme atakovali vrchné priečky tabuľky. Mali sme veľmi dobrý
ročník, spomeniem Roba Picha, Tomáša Jenča, Kamila Kuzmu a mnohí iní. So Staršími dorastencami
sme postúpili do 1 celoslovenskej ligy, čo bol určite pre Stropkovský futbal veľký úspech.
Kde viedli tvoje kroky po odchode zo Stropkova?
Prestúpil som do Corgoňligovej Dubnice nad Váhom, kde som podpísal zmluvu na 4 roky, kde som sa
až tak nepresadil ako by som chcel a tak som šiel na hosťovanie do 2 ligovej Šale. Tam som bol jednu
a pol sezóny a odtiaľ som prišiel do Podbrezovej.
Ako sa zrodil tvoj prestup do Podbrezovej?
Prišiel som do Podbrezovej na hosťovanie, kde sme hrali 3 ligu s tým, že chceme postúpiť do 2 ligy
a po roku hosťovanie som prestúpil do Podbrezovej na trvalý prestup, kde pôsobím už 6 sezónu.
Troška si zaspomínajme, aké si mal pocity po postupe do Fortuna ligy?
Pocity boli krásne, splnil sa mi sen, predsa len, nie každému sa podarí zahrať si najvyššiu súťaž. Po
postupe z 3 ligy a dvoch druhých miestach v 2 lige už sme potrebovali postúpiť do Fortuna ligy,
podriadili sme tomu všetko. Možno naše výkony neboli v niektorých zápasoch oku lahodiace ale
hrali sme na víťazstvo. Úspech sa dostavil, postúpili sme s 21 bodovým náskokom.
Kto bol tvojím takým vodcom, ktorí ťa podporoval a hnal do predu?
Ked človek chce niečo dokázať tak musí mať pevnú vôľu. Podporuje ma hlavne rodina a priateľka
Lucka.
Aké je to hrať po boku Blažeja Vaščáka či Greška?
Sú to osobnosti, chlapci čo už niečo dokázali vo futbale a ja sa len teším, že som mal tú možnosť byť
s nimi v jednom mužstve. Hlavne Vraťo Greško ma veľa naučil, kedže sme spolu hrávali resp. hrávame
na ľavej strane.
Ani na prvý gól v mužstve Podbrezovej sa asi nezabúda.
Hrali sme doma Pohronské derby s Duklou B. Bystrica kde bolo 3000 ľudí a potrebovali sme vyhrať,
kedže sme predchadzajúce 3 zápasy prehrali a mali sme 0 bodov. Úvod zápasu nám vyšiel ukážkovo,
Ľuboš Kupčík dal gól v 5 minúte a ja som dal hned na 2-0 v 7 minúte. Bol som veľmi šťastný. Môj gól
videli aj moji najbližší kedže boli v hľadisku. Celý zápas sme dominovali na ihrisku a vyhrať sme mohli
ešte vyšším rozdielom, nakoniec ešte asi v 80 minúte Peter Nworah zvýšil na 3-0 a bolo po zápase.
Na tento zápas spomínam veľmi rád.
Platili ste za premiérový presný zásah v sovenskej lige aj čosi do pokladnice mužstva?
Jasné, chlapci si ma hned doberali, že im musím priniesť do kabíny nejaké občerstvenie a zaplatiť.
Myslím, že to bolo len 30 eur.
Pod vedením ktorého trénera si sa najviac naučil?
Ako som už spomínal vyššie, veľmi veľa vdačím trénerom v Stropkove, ktorý mi dali veľmi dobré
základy do futbalu, spomeniem p. Bochnoviča, p. Micheľa, p. Očipu, p. Gombára, p. Lehockého.
Dúfam, že som na nikoho nezabudol. A najviac asi mi dal terajší tréner v Podbrezovej Jaro Kentoš,
ktorý ma posunul po stránke hernej, taktickej, fyzickej dalej. Chcem sa zlepšovať aj nadalej.
Aké sú tvoje plány a sny do budúcna?
Chcel by som byť zdravý hlavne, dúfam, že mi Boh v tomto pláne pomôže. Chcel by som skončiť
vysokú školu, ktorú navštevujem v Banskej Bystrici a potom sa uvidí. Na koniec kariéry sa ešte
nechystám.
Najoblúbenejší hráč – David Alaba...v minulosti Roberto Carlos
Naj.klub – Borussia Dortmund
Naj.štadión – Westfálsky štadión v Dortmunde
